Keď sa narodí bábätko, spolu s ním prichádza aj množstvo dobre mienených rád – niektoré však nemajú oporu v medicíne. Neonatologička MUDr. Veronika Barkáčová,  primárka neonatologického a detského oddelenia Nemocnice AGEL Zvolen, vyvracia najčastejšie mýty, ktoré rodičia počúvajú: od povinného bondingu až po otázku, či umelé mlieko zabezpečí plnší žalúdok. Čo je skutočne dôležité pre zdravý vývoj novorodenca? Odpovede nájdete v jej odbornom pohľade na rodičovské dilemy. 

1: „Nemáš mlieko, lebo si nemala bonding.“ 

Pravda je, že pokiaľ sa prvé prisatie zrealizuje do 6 hodín od pôrodu, malo by to významne pomôcť rozvoju laktácie a výlučného dojčenia. ,,Základná podmienka spustenia, rozvoja a plnohodnotného dojčenia je zdravá, uvoľnená, vyrovnaná maminka. Preto aj na našom neonatologickom oddelení odporúčame kontakt kože na kožu nielen prvé hodiny po pôrode, ale aj po prepustení do domácej starostlivosti,“ vysvetľuje primárka MUDr. Barkáčová. Bonding má množstvo dokázaných pozitív, avšak nie je podmienkou dojčenia. Kontakt kože na kožu matky a novorodenca ihneď po pôrode prináša okrem významnej podpory laktácie aj mnoho ďalších pozitív – upevňuje sa vzťah medzi matkou a novorodencom, novorodeniatku sa optimalizuje dychová frekvencia, aktivita srdca či termoregulácia. U matky má zase tento kontakt analgetický účinok a napomáha vyplavovaniu vyššej koncentrácie oxytocínu, teda hormónu šťastia.   

Existujú ale prípady predčasne narodených detí, u ktorých neprebehol bonding, a ktoré prvé týždne strávili v inkubátore, no materské mlieko dostávali sondou a po stabilizácii zdravotného stavu boli dojčené. „Samozrejme, že samotný bonding nezaručí bezproblémové dojčenie vždy. Sú maminky, ktoré napriek bondingu nedojčia. No pre zaujímavosť, sú aj novorodenci, ktorí boli po pôrode bondovaní na oteckovi a boli plne dojčení,“ dodáva primárka neonatologického oddelenia. 

2: ,,Zlý spánok bábätka? Daj mu umelé mlieko, bude mať plný žalúdok a bude krásne spať.“ 

Materské mlieko obsahuje väčší podiel ľahšie stráviteľnej bielkoviny srvátky a menej kazeínu, čo je ťažšie stráviteľná bielkovina, v porovnaní s umelým mliekom, ktoré má pomer uvedených bielkovín opačný. Novorodenci sú nasýtení z umelého mlieka na dlhšiu dobu, neznamená to však, že materské mlieko je slabšie, ako sa traduje. „Materské mlieko je jedinečná tekutina, ktorej zloženie sa mení v čase od pôrodu a prispôsobuje sa aktuálnym požiadavkám novorodenca. Pre prospievanie novorodenca je v prípade materského mlieka rozhodujúci faktor množstva vypitého mlieka na jednu dávku. Spavosť a budenie na dojčenie nemá súvis s typom mlieka. Sú detičky, ktoré sa kŕmia umelým mliekom a často sa budia a sú plne dojčené deti, ktoré prespia aj 5 hodín,“ vysvetľuje lekárka z Nemocnice AGEL Zvolen. 

V prípade výlučného dojčenia podľa slov MUDr. Barkáčovej nie je žiadúce, aby novorodenec alebo dojča do 6 mesiacov prespalo viac ako 4 – 5 hodín bez dojčenia, pretože to má negatívny vplyv na mliečne žľazy matky a tvorbu nového mlieka.           

3: ,,Nekúpeš ho každý deň? Veď je teplo!“ 

Aj keď bola koža bábätka pred narodením 9 mesiacov vystavená plodovej vode, každodenné kúpanie celého tela novorodenca odborníci neodporúčajú. Časté umývanie celého telíčka môže narušiť ochranný film z pokožky a následne dochádza k jej vysušovaniu, môže to mať tiež negatívny dopad na rozvoj termoregulácie a premasťovacích schopností kože. Odporúča sa kúpať novorodenca každý druhý až tretí deň v čistej vode, mydlo použiť iba na oblasť genitálu a zadočka a vlásky stačí umyť jedenkrát za týždeň. ,,Čo sa ale odporúča umývať každý deň, je koža v plienkovej oblasti kvôli prevencii vzniku zaparenín a infekcií,“ radí MUDr. Veronika Barkáčová. 

4: ,,Ponožky, čiapka a rukavičky sú povinná výbava.“ 

V tomto prípade neexistuje jednotný postup, ako bábätko správne obliecť. Líši sa to vekom novorodenca, závisí aj na izbovej teplote a na ročnom období. Prvé dni po narodení sa u novorodenca vyvíja termoregulačná schopnosť, čo znamená, že koncové časti tela – uši, nos, prsty rúk a nôh – sú chladnejšie. Rodičia sa preto domnievajú, že je potrebné pri obliekaní nezabúdať na čiapku a ponožky. „Pri pobyte v miestnosti čiapka a rukavičky nie sú potrebné. Rukavičky oberajú deti o potrebné hmatové podnety z okolitého prostredia. Ponožky sú však vhodné v každom prípade s výnimkou horúceho leta. Pri pobyte vonku je vhodná tenká čiapočka aj v lete, ako ochrana pred slnečnými lúčmi. Platí jednoduchá zásada pri obliekaní novorodenca – vždy mu dávame o jednu vrstvu navyše, ako si oblieka matka,“ dáva tip primárka. 

5: ,,Plačom si trénuje pľúca.“ 

Tento výrok sa často objavuje v rozhovoroch medzi staršími generáciami, no moderná veda ho jednoznačne vyvracia. Plač nie je žiadne „cvičenie“ – je to primárny komunikačný nástroj novorodenca. Keď bábätko plače, neznamená to, že si posilňuje dýchací systém. Znamená to, že niečo potrebuje: môže byť hladné, unavené, cítiť nepohodlie alebo jednoducho túžiť po blízkosti. 

Ignorovanie plaču s odôvodnením, že „mu to prospieva“, môže byť pre dieťa stresujúce. Výskumy ukazujú, že citlivá reakcia na plač podporuje zdravý emocionálny vývoj, buduje dôveru a pomáha dieťaťu cítiť sa v bezpečí. Navyše, pľúca sa vyvíjajú prirodzene dýchaním – nie plačom. 

Čo teda robiť? Reagujte s empatiou. V prvých mesiacoch života sa bábätko nedá rozmaznať. Práve naopak – častý kontakt a upokojovanie mu pomáhajú vytvoriť pevné základy pre budúce vzťahy.