Cisársky rez zohráva dôležitú úlohu pri ochrane zdravia matky a dieťaťa, no odborníci upozorňujú na potrebu jeho uváženého využitia. Na Slovensku sa týmto spôsobom rodí približne každé tretie dieťa, pričom zákrok by mal byť indikovaný výhradne zo závažných zdravotných dôvodov. Dôvody môžu byť rôzne – od komplikácií matky až po stav či polohu plodu. 

MUDr. Dany Kobidovej, MPH z Nemocnice AGEL Zvolen reaguje na najčastejšie mýty a fakty o cisárskom reze: 

Pôrod cisárskym rezom si žena neužije a zmešká príchod dieťatka na svet aj bonding. 

„Aktuálne je väčšina cisárskych rezov vedená v spinálnej anestézii, čiže maminky sú pri vedomí a vnímajú príchod svojho potomka na svet rovnako ako maminky, ktoré rodia spontánne. Taktiež je dnes úplne bežný aj bonding hneď pri sekcii, ak to zdravotný stav matky a dieťaťa, samozrejme, dovoľuje.„

Dojčenie po cisárskom reze je komplikovanejšie. 

„Po pôrode sekciou je potrebné začať dojčiť čo najskôr. Jazva na brušku a s ňou spojená bolestivosť môže určite limitovať pacientku v určitých polohách pri dojčení. Po cisárskom reze dostáva matka vnútrožilovo aj lieky proti bolesti, ktoré v malom množstve môžu ovplyvniť dieťa tak, že je spavejšie. Ale vo všeobecnosti môžeme povedať, že sekcia ovplyvňuje dojčenie len málo, vyžaduje však trošku viac trpezlivosti.„

Rekonvalescencia po cisárskom reze je dlhšia ako pri prirodzenom pôrode. 

„Toto je určite fakt. Cisársky rez je veľká operácia, ktorá je spojená s pomerne veľkou stratou krvi oproti spontánnemu pôrodu. Na bruchu zostáva jazva, ktorá potrebuje čas na zahojenie. Po spontánnom pôrode so žiadnym alebo malým popôrodným poranením sú ženy plne mobilné a schopné fungovať už niekoľko minút po pôrode.“

Dieťa narodené cisárskym rezom má slabšiu imunitu a je náchylnejšie na rôzne ochorenia. 

„Táto otázka je stále predmetom skúmania a ukazuje sa, že kolonizácia („obalenie“) dieťaťa baktériami z genitálneho traktu matky pri prirodzenom pôrode je pre dieťa veľmi dobrá a iniciuje prospešné zmeny v imunitnom systéme. Pri sekcii sa takéto osídľovanie nedeje, resp. sa deje v oveľa menšej miere, a preto sú deti narodené cisárskym rezom náchylnejšie ku získavaniu chronických imunitných ochorení v neskoršom veku, ako je napríklad astma, artritída, celiakia, IBD (zápalové ochorenia tráviaceho traktu) či diabetes.“

Cisársky rez je pre matku a dieťa nebezpečnejší ako prirodzený pôrod. 

„Prirodzený pôrod je vo väčšine prípadov bezpečnejší pre matku aj plod ako pôrod cisárskym rezom. Na cisársky rez by preto mal byť vždy medicínsky dôvod.„

Ak žena porodila cisárskym rezom, nemôže už rodiť prirodzene. 

„V prípade, že matka v minulosti už porodila cisárskym rezom a dôvod bol relatívny, napríklad akútna hypoxia plodu (nedokysličenie) alebo poloha dieťaťa panvovým koncom, je možné viesť nasledujúci pôrod vaginálne, tzv. VBAC – vaginal birth after caesarean. Odporúča sa však aspoň 2-ročný odstup od predchádzajúcej sekcie, aby sa jazva dobre zahojila. Vďaka zmenenej technike operačného rezu, teda rezu v dolnom segmente maternice, veta ako „Raz cisársky – vždy cisársky“ už dávno neplatí.„

Pôrod cisárskym rezom môže spôsobiť matke popôrodné psychické ťažkosti, pretože má pocit zlyhania, lebo neporodila prirodzene.  

„Pôrod, či už vaginálny alebo operačný, je emočne silná záležitosť. Je to predsa čas, keď prichádza na svet nový život. Niektoré maminky aj pod vplyvom hormónov pociťujú stavy úzkosti a zlyhania, keď sa možno očakávania od pôrodu a aj od nich samých úplne nezhodujú s prežitou realitou. Takéto stavy môžu nastať. Je to veľmi individuálne a je vždy dôležité komunikovať tieto pocity smerom k okoliu, pretože niekedy je psychologická pomoc nevyhnutná.„